Keď sa len trošku vrátime do histórie, zistíme že to nie je prvý raz čo sa prezident nevie kontrolovať. Pamätáme sa ešte, keď bývalej premiérke Radičovej povedal pri odchode z hokejového zápasu aby mu nezavadzala. A to už nehovorím o jeho diplomatických faux pas.
Odkedy je prezidentom ich stihol dosť :
“Budem dbať o blaho slovenského národa, národných menšín…” – jeho prvý prešľap v deň prezidentského sľubu, keď namiesto národnostné prečítal národné menšiny.
“Za najvážnejšiu otázku pri stabilizácii regiónu západného balkónu.. ehm Balkánu” - tento sa mu podaril počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Po stretnutí s chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom hovoril o Srbsku.
Meno pápeža Benedikta zamenil za Dominika.
Tonyho Blaira si pomýlil s Johnom Majorom.
Bude radosť iná. Bude to smútok.” – týmito slovami vo svojom prejave prejavil prezident svoju sústrasť pozostalým po 42 slovenských vojakoch, ktorí sa vracali z Kosova a ich lietadlo havarovalo pri maďarskej obci Hejce.
A k tomu všetkému ešte aj klame.
Prezident niekoľko dní pred referendom, ktoré sám vyhlásil, tvrdil že je zbytočné, že je to len míňanie peňazí daňových poplatníkov a že sa ho s určitosťou nezúčastní. Nakoniec predsa len hlasovať prišiel. Pod rúškom tmy, bez novinárov a dvadsať minút pred zatvorením hlasovacích miestností.. Prečo Gašparovič robil toľko tajností ohľadom svojho hlasovania?
Takže si kladiem otázku, nie je čas aby naši psychiatri zistili jeho duševný stav?